Dávno sú preč časy, kedy osoba Kristiana „Varga“ Vikernesa vyvolávala vlny záujmu nielen u metalových žurnalistov. Žiaden príbeh nie je natoľko atraktívny, aby sa ho jedného dňa verejnosť nepresýtila a tak dnes zachovala Greifimu pozornosť len jeho najvernejšia poslucháčska základňa. Zbytok potenciálnych bulvárnych konzumentov neočarila medializovaná zmienka o jeho úteku z väzenia, ani najnovšie zmeny vo svetonázore (Varg si uvedomil, že mu je dobrá priazeň ktoréhokoľvek nácka a tak vo svojich najnovších postojoch „rehabilitoval“ slovanstvo). Z kontroverzie, ktorá obopína Vikernesovu osobu by sa mohlo zdať, že jeho hudobná tvorba je bezcenný brak, z ktorého sa stal kult len pre povyk okolo. Je však neodškriepiteľným faktom, že neslávne známy one-man projekt BURZUM vtlačil svoj typický kolorit celej ďalšej generácií black metalových kapiel a výrazne sa podieľal na jeho vývoji. Vrcholom tvorby a jedným z najcharakteristickejších albumov nielen BURZUM, ale aj celého blackmetalového žánru je počin „Filosofem“ z roku 1996.

Bol to prvý a jediný album, na ktorom sa pozitívnym spôsobom odrazilo Vikernesovo nadšenie pre techno a ambient hudbu. Minimalistické kompozície prinášajú hypnotické opakovanie motívov, zastreté špinavým, no maximálne zrozumiteľným zvukom. Prvá „Dunkelheit“, ktorú svojho času sprevádzal podobne „pomalý“ klip, je punkovo jednoduchá, no napriek tomu nápadito a aranžérsky úplne dokonalá. Vargovi sa v nej (možno náhodou) podarilo pretaviť minimálne polovicu obsahu do formálnej stránky. Spravil black metal zlovestnejším esenciálnou kombináciou navonok obyčajného klávesového zvuku a pieskových gitár s typickým arogantným sfarbením. Rovnako nekvalitný je aj vokál - traduje sa dokonca, že bol nahrávaný cez slúchatko - dodáva nahrávke ešte väčší punc autenticity. V „Jesus´ Tod“ počujeme typický nórsky black metal tak, ako bol odvtedy tisíckrát vykrádaný; harmónie, ktoré spravili tento štýl unikátnym, vo svojej pôvodnej podobe. Celý album je kombináciou rovnakých zvukov, vďaka čomu vzniká efekt koncepčnosti soundu, no výsledný efekt je rovnako zaujímavý ako hypnoticky monotónny. „Gebrechlichkeit .I.“ je prirodzeným prechodom z black metalovej časti albumu do ambientnej a spolu so svojou pokračovateľkou tvoria intro aj outro najzvláštnejšiemu zárezu tohto albumu, „Rundgang um die transzendentale Säule der Singularität“, dvadsaťpäťminútovej hypnotickej jednoaktovke. Tá pomaly plynie, na jej základný motív sa pribaľujú jednotlivo ďalšie, namiesto gradovaného vyvrcholenia sa skladba rozplynie v beztvarej a neodmeňujúcej prázdnote.

Pochybujem, že album „Filosofem“ bol naplnením akéhokoľvek tvorivého zámeru. Sedela by mu skôr šablóna vtedajšej black metalovej doby: spontánnosť, chaos a náhoda. Je málo albumov, ktoré sa stali soundtrackom i výpoveďou o chorých časoch vrážd a vypaľovaní kostolov („Filosofem“ bol nahratý už v roku 1993). Ironicky, napriek tomu, že BURZUM stála na začiatku mnohého, jej nasledovníci sa nenechali inšpirovať kreatívne. Máme tu jeden neslávny fenomén a pozoruhodné hudobné dielo, no spätná väzba naň je len banda kapiel s chorými politickými názormi, drhnúca neoriginálny black metal, ktorý sa má na BURZUM akože podobať. Je dôležité okresať „Filosofem“ od stupídnych dobových a politických súvislostí. Skrýva sa za ním viac, než čo by si Varg zaslúžil za to, čo nastváral.